Vážený pán Krejčiřík,

kto som a z ktorého slovenského mesta pochádzam, nie je dôležité. Mám 19 rokov a môj dedo bol kedysi členom KSČ, aj počas 50. rokov. Nebol to, ako by ste si možno mysleli, skorumpovaný alkoholik a zločinec, ale človek s dvoma vysokými školami – učiteľ a ekonóm – abstinent a nefajčiar. Vierovyznaním bol gréckokatolík, v jeho rodine boli traja kňazi a všetky jeho deti boli pokrstené, no za to ho nijaký postih nečakal. Vzdelaním a organizačnými schopnosťami, aspoň podľa jeho známych, ďaleko prevyšoval ľudí ako Havel a Kňažko. Narodil sa v mimoriadne chudobnej rodine v roku 1929. Všetci bohatí susedia im odmietali pomôcť a vtedajší sociálny systém v našom meste hovoril jasne: daj úplatok a my ti pomôžeme. Nemohol si ani dovoliť študovať.

Po roku 1948 sa situácia zmenila – môj dedo mohol zadarmo študovať, našiel si celkom dobrú prácu. V ten deň, keď brali našim susedom majetky a pozemky, sa môj dedo tešil. Za Beneša sa oni smiali našej rodine, že sme chudobní, a máme vraj skapať od hladu, to je vraj náš problém, teraz mohli oni zažiť krivdu, ktorá ich uvrhla do zúfalstva.

V 60. rokoch sa môj dedo spoznal s A. Dubčekom. Povedal mi o ňom (a ja neviem, prečo by klamal), že to bol neschopný hlupák bez akýchkoľvek odborných znalostí a bez rečníckeho nadania. Môj dedo zastával názor, že najlepšia ekonomika je založená na plánovanom hospodárstve. Iste, o tom sa dá veľa diskutovať, ale myslím, že ani ja, ani vy niesme odborníkmi. Dubček, ktorý presadzoval trhovú ekonomiku, dal môjho dedka vyhodiť z práce. Vraj je to nepoučiteľný stalinista. V 68., keď prišli tanky, boli Dubček a všetci ostatní hotoví od strachu a môjmu dedovi miesto ekonóma vrátili.

V roku 1989 ho znova vyhodili z práce. Povedali mu, že je oficiálne prepustený preto, lebo je komunistický živel, neoficiálne mu povedali: „Ty sviňa komunistická, my ťa tu nechceme.“ Potom nám, po Zamatovej revolúcii, »pokojní« demonštranti hádzali kamene do okien, písali nám anonymy, že odvisneme, že nás postrieľajú alebo odvezú do Ruska, hoci môj dedo nikdy neprestúpil zákon. V noci nám viackrát telefonovali, vraveli, že sme komunistické kurvy a svine. Polícia, na ktorú sa môj dedo obrátil, nás vysmiala, povedali nám, že keď sme vešali neprávom Slánského a keď sme neprávom deportovali ľudí do Gulagov, oni nás teraz budú tiež neprávom zatvárať a vešať.

Môj dedo nikdy v živote nebol účastníkom nijakého politického procesu – so Slánským a Clementisom sa nepoznal – nedal nikoho nikdy nikam deportovať, ani nespolupracoval s ŠtB. Môj dedo napokon na prelome osemdesiateho deviateho a deväťdesiateho dostal prácu vrátnika – on, učiteľ a ekonóm, a jeden predavač, ktorý bol v 68. neprávom z práce vyhodený, dostal po mojom dedovi miesto ekonóma. Ten »ekonóm« je dnes pred súdom za dvestotisícový podvod. Môjmu dedovi sa celé roky aj malé deti posmievali, volali ho komunistickým živlom a pod., lebo odmietol vystúpiť z KSČ. Potom dedo zomrel. Na pohreb mu prišlo asi 2000 ľudí, väčšinou starých komunistov z východného Slovenska.
 
Minulého roku, keď som bol štvrták na gymnáziu, som dostal vypracovať obsah z diela Ako chutí moc od L. Mňačka. Vypracoval som ho, no dodal som, že je naivné hádzať všetkých komunistov do jedného vreca, že je rozdiel medzi komunistickými politikmi a členmi komunistickej strany, pričom som spomenul aj príbeh svojho deda. Na záver som dodal, že socialistické strany sa tešia veľkej podpore ľudu vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku. Odpoveď v podobe sprostých urážok od žiakov, ktorí mali z dejepisu trojky, a rafinovaných poznámok od učiteľa (ktorý je funkcionárom KDH) nenechala na seba dlho čakať.
 
Viem, že to bolo nespravodlivé, čo ste vy a zrejme aj ďalší autori tohto serveru museli prežiť, ja to chápem. Taktiež si o vás myslím, aj keď vás nepoznám, že keby ste mali voliť medzi návratom chrípkovej epidémie a socializmu, tak si radšej vyberiete chrípku. Je to vlastne smiešne, Vaši spolužiaci boli pred 50 rokmi perzekvovaní za to, že neboli dostatoční ľavičiari, ja som dnes perzekvovaný, lebo som vraj prílišný ľavičiar. Na Vaše stránky som zablúdil celkom náhodou, musím priznať, že to, o čom píšete, je v podstate pravda, no robíte to dosť jednostranným spôsobom. Chcel by som vás preto poprosiť, či by ste nemohli aspoň trošku prehodnotiť Vaše vyjadrenia (alebo vyjadrenia Vašich kolegov) ohľadom babickej tragédie. Nie všetky údaje sú totiž celkom správne. Z niektorých jasne dokázaných vecí vy robíte nepodložené fakty a naopak.

Úplným balzamom na moju dušu by bolo to, keby tento e-mail alebo aspoň jeho časti mohol byť zverejnený na vašom serveri.

Štefan Soták